Legionárove Zápisky 01

Vyrozprávam ti môj skutočný príbeh.
Príbeh mladého muža, poznačeného dobou a túžbou odísť z Československa, z vlasti, ktorá mu toľko dala.

Nie som spisovateľ, ale len človek. Nabral som konečne silu a odvahu podať svedectvo o tom, čo som videl počas môjho pôsobenia v Cudzineckej légii. Nebolo to ani z ďaleka len zlé, alebo len o neľudských podmienkach. To rozhodne nie. Bol to však nekompromisný svet, ktorý mi pomohol pochopiť dôležitosť aj na oko nepodstatných vecí.

Pocit mi niekoľko krát zachránil možno aj život a niekoľkokrát som dokázal vďaka nemu uzmieriť nepriateľov a urobiť z nich priateľov. Ťažšie vystrelíš na priateľa ako na niekoho, koho nenávidíš.
Niekoľkokrát som si bol vedomý, že hľadím smrti do očí a inokedy som to určite ani len netušil. Nie vždy si človek uvedomí, čo sa môže stať.
Nemám žiadnu výčitku z toho, čoho som bol súčasťou. Vždy som konal veci s vedomím, že niekomu pomáham, alebo ho chránim. Ale nie vždy sa so všetkým ľahko žije.

V tomto príbehu nenájdeš žiadne korektúry textu, štylistiky, ani gramatiky. Život sa odohráva bez týchto pomôcok a preto všetko napísané sa skutočne stalo a popíšem ti to tak, ako som to videl vtedy, očami 19 a viac ročného muža. Neporovnávaj preto moje myšlienky napísané v týchto zápiskoch s textami napísanými profesionálmi vymyslených príbehov. Ten môj príbeh je podľa skutočných udalostí a píšem ho ja osobne.

********

Cítim jeho päsť ako mi narazila asi niekde do stredu brucha. Svaly mám napnuté, krátky výdych pri kontakte … tak ako som bol naučený...
Jednoducho len nejaká rana do brucha. Pravdu povediac čakal som nejakú extra pecku, ale nebolo to až také hrozné. Skôr ma to pobavilo. Možno keby som mu ja jednu jebol... ?

********

Lenže tu už opäť kráčame dosť rýchlo. Asi ideme na pomoc kolegom čo to zlízli za nás.
No jasné. Á jeb ho tam... streľba nás zase zhodila všetkých na zem. Kokoti nás prepadli z úplne opačnej strany. Tí čuráci sú naši nepriatelia, ktorých sme mali prepadnúť my a nie oni nás, sa mi tak zdá. To je po piči, hehe, každý si tu robí čo chce. Samozrejme, že nás ojebali. Takže sme mali rozkaz ležať na zemi. Sme mŕtvi podľa nášho šéfa.

********

V našej skupine sme šiesti. Náš milovaný Caporal netopier si nás berie stranou. Pýta sa, kto chce ísť prvý. Okamžite zdvíham ruku. Dáva mi mapu do ruky. =Nous sommes ici et il faut aller à ce point=, povedal mi Caporal. Teda že sme tu na mape a máme sa dostať na ten bod čo mi ukázal na mape. Hmm... Ostatní len prihliadajú a netuším čo si myslia. Ale to je jedno. Mapu mám ja a buzolu tiež. Takže najskôr sa...